Sú e-športy naozaj športy?

Autor: Alexandra Bajusová | 31.8.2019 o 17:49 | (upravené 31.8.2019 o 18:52) Karma článku: 1,11 | Prečítané:  317x

Esport je v dnešnej dobe horúcou témou nie len u mladých, ale aj v Medzinárodnom Olympíjskom Výbore.  Názory na to, sa líšia. Dá sa to naozaj zaradiť medzi športy?

Začnime teda faktami. Pojem e-šport sa stáva čím ďalej tým populárnejším a to hlavne u mladých. Podľa wikipedie sa esport, e-šport alebo elektronický šport dá definovať ako "súťažné hranie počítačových hier ako profesionálneho športu." Teda by to mal byť šport. 

Lenže keď si nájdeme na rovnakom webe definíciu športu, už sa to s pojmom esport nezhoduje. Ten je totiž opísaný ako "forma fyzickej aktivity alebo zručnosti, ktorej účelom je snaha rekreovať sa: pre súťaženie, pre vlastné potešenie, pre dosiahnutie dokonalosti, pre vývoj zručnosti alebo pre akúkoľvek kombináciu týchto cieľov."

Je ale "súťažné hranie počítačových hier" fyzickou aktivitou? Moja odpoveď znie NIE. 

Tu sa dá ale jednoducho argumentovať tým, že aj šach sa považuje za šport, no fyzická aktivita to nie je. Tentokrát odkážem na článok stránky Noizz, ktorí toto tvrdenie jasne vyvracia https://noizz.aktuality.sk/sport/10-dovodov-preco-sach-patri-medzi-sporty/g8s03y5 .

Podľa vedeckej práce z Nemecka však aj elektronický šport musí byť považovaný za šport, keďže niektorí hráči vynaložila rovnaké úsilie ako športovci, ktorí robia bežný šport. 

Za bežný šport by sa dal považovať svetovo najobľúbenejší šport, ktorým je futbal. Ten sa zároveň radí medzi najľahšie športy. Jednoduchý je z pohľadu pravidiel, cieľa a podobne. No odohrať jeden futbalový zápas je pre bežného človeka veľmi náročné, pre niekoho až nemožné. 

Top športovci, a teraz nehovorím len o futbalistoch, musia tráviť hodiny denne tréningom, celý ich život je podriadený športu. 

Naopak, na súťažiach v elektronických športoch vidíme víťaziť hráčov, z ktorých mnohí nedosiahli ani 18 rokov a každodenne navštevujú školu. Napriek tomu si však nájdu 6 až 12 hodín denne na trénovanie. 

Hráči často nedbajú na to, čo konzumujú. Je pre nich omnoho jednoduchšie objednať si pizzu či burger namiesto prípravy zdravšej formy jedla. Stáva sa, že cez deň vynechajú obed, len aby sa mohli venovať hraniu videohier. 

Naopak športovec si musí svoj jedálniček prispôsobiť svojmu športu. Musí mať dostatok energie aby zvládol náročný tréning. Ale nesmie mať príliš veľa aby nenaberal na váhe. 

Vráťme sa ale ku vedeckej práci, ktorú som spomínala vyššie. V nej je totiž viacero, celkom presvedčivých argumentov. Hráč e-športu dokáže za minútu uskutočniť 400 pohybov na klávesnici alebo myši čo je štvornásobok toho, čo zvládne bežný používateľ. Celé je to nesymetrické, pretože obe ruky musia vykonávať rôzne pohyby a preto hráči využívajú viaceré časti mozgu. Potrebné je ale aj strategické či taktické myslenie. 

Tieto argumenty by mohli niekoho presvedčiť, no mne osobne tam stále chýba tá fyzická aktivita. Tá nie je dobrá len na naberanie svalov poprípade spaľovanie tukov. Je ale veľmi dôležitá pri vývoji človeka. 

Namiesto toho tu však nachádzame zväčša 16 ročného chalana, ktorý sa hrbí celú noc nad počítačom. 

Ak by ste pre svoje dieťa mali na výber e-šport alebo ozajstný šport ako futbal alebo tenis, čo by ste mu vybrali. Ak ste odpovedali možnosťou číslo jeden, nahliadnite na "temnú stránku" zábavného priemyslu.

Faktom je, že počas hry dokáže tep hráča vystreliť až na 160-180 úderov, čo však nie je úplne zdravé, keďže je to zapríčinené stresom a nervozitou. Myslím si, že je každému jasné, že sa nejedná o tep ktorý človek máva počas fyzickej aktivity. Menšie vysvetlenie (na ktoré som potrebovala pomoc od dobrého priateľa): Ak je stres dlhodobý, čiže kortizol je dlhodobo zvýšený, (napr. strach z niečoho, stres z práce) rozkladá svalové tkanivá na molekuly glukózy, čiže je katabolický. 

V preklade to znamená, že stres zapríčiňuje ochabnutie svalstva. Taktiež spôsobuje zvýšený tlak, horšie vstrebávanie stravy a väčšiu náchylnosť na choroby. 

V tomto prípade je dôležité, že stres a nervozita je pri hráčoch e-športov dlhodobý problém pretože ho zažívajú pri každodennom hraní. A ako je vám už iste jasné, stres je dôvodom mnohých srdcových chorôb. 

Dá sa argumentovať tým, že hráč iného športu zažíva pred zápasom/pretekom stres tiež. A pred vysvetlením pridávam aj to, že sa rovnako ako u hráčov elektronických športov tak aj u hráčov bežných športov prejavuje pri súťažení agresivita. 

Lenže športovec sa musí naučiť zvládať tieto nepríjemné situácie. Sama som zažívala podobné problémy. Aj ja som neraz zažívala počas zápasov nervozitu a agresiu. A neraz som udrela raketou o zem. Avšak vždy tu bol niekto kto ma upokojil a poradil mi. Tým človekom bol tréner, ktorý mi mnoho krát poradil, že ak sa týmto pocitom podriadim, nepodám dobrý výkon a môže ma to stáť vylúčenie z turnaja. 

Ale čo sa stane ak sa podobne rozčertí hráč e-športu? Tentokrát tu nie je nik kto by hráča ukľudnil, či len upozornil. Na internete je mnoho videí ktoré odkazujú na agresivitu detí ktoré rozbíjajú klávesnice či monitory kvôli vypadnutiu zo sútaže. A to hovoríme o deťoch. 

Ja osobne veľmi obdivujem biatlonistov a to nie len v prípade ukľudnenia sa pred streľbou. Obdivujem fakt, že napriek netrafeným terčom sa nevzdávajú a pokračujú v pretekoch. Zvládanie stresu a nervozity je v tomto prípade nesmierne dôležité. 

Lenže v e-športoch nie je zvládanie stresu tak podstatné a mnoho hráčov tomu nedáva prílišnú vážnosť. 

Mňa osobne veľmi poburuje to, že esport je navrhnutý ako ďalší z každoročne pribúdajúcich olympíjskych športoch. A jeho účasť tam je až príliš reálna. Taktiež mňa, ako aj mnohých iných zaráža číslo ktoré sa objavuje pri kolónke zárobkov najlepších hráčov. To sa pohybuje až v číslach so šiestimi nulami. Milióny dolárov za víťazstvo na turnaji je niečo, čo nevyhrá ani Petra Vlhová či Anastasia Kuzminová.

Len si pripomeňme, že nedávno zinkasoval víťaz e-športového turnaja 3 milióny dolárov, čím prekonal zárobok víťaza Wimbledonu či Tour de France.

A takéto peniaze idú do rúk deťom (samozrejme v prvom rade ich rodičom, ale ide o princíp). Je toto správne? Chceme aby naše deti vyrastali s niečim takým?

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Predstavte si Mečiara ako prezidenta a Fica ako premiéra. Také peklo máme v Česku (rozhovor)

Oslabený Babiš Zemanovi vyhovuje, hovorí novinár Jaroslav Kmenta.

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Zeman prekračuje ďalšiu červenú čiaru

Český prezident sa správa ako Mečiar pri amnestiách.


Už ste čítali?